Pokoj od Boha

Poznáte ten pocit, keď máte trápenia, tlačí vás mnoho starostí, termíny faktúr, každý niečo chce a do toho sa ešte čosi ďalšie pokazí? Čo si v tom momente prajete od Pána? Keď sedíte na zemi skľúčení, s hlavou plnou starostí a bez jediného riešenia? Aby to za vás vyriešil? Aby tie problémy zmizli švihnutím prútika? Aby vám dal pokoj do srdca?

Poznám tieto stavy veľmi dobre. A v podstate si prajem asi všetky vyššie spomenuté veci naraz. Toto pôstne obdobie bolo pre mňa veľmi náročné. Je fakt, že Pán ma ním viedol a staral sa o mňa. Hoci to niekedy znamenalo kopu trápenia a bolesti. Lebo len keď nás niečo poriadne tlačí, začneme hľadať, čo to je. A tak som sa ja pýtala Pána. Čo to má byť? Pane, čo ma chceš naučiť touto bolesťou? Otázok bolo mnoho, odpovede prichádzali postupne. Presne Pánov štýl - všetko v správny čas. Avšak stále mi chýbal pokoj. Modlila som sa za pokoj. Žiadala som ho od Pána, ale toto mi nesplnil. Nedal mi pokoj do srdca. Stále som rozmýšľala, či sa zle modlím alebo sa Pán na mňa hnevá?

Nie, On sa predsa nevie hnevať. Láska sa nedokáže hnevať. Láska dokáže len vychovávať, aj keď s bolesťou. Lebo len bolesť nás očisťuje. Ako len vysoká teplota spraví rýdze zlato. Zbaví ho nečistôt a špiny. Tak aj nás Pán pretvára pod teplom svojej ruky. Nespustí z nás zrak ani na sekundu. Zato my z neho ten zrak spúšťame vždy, keď niečo nejde podľa našich predstáv. Stále si potrebujeme držať tú svoju ľudskú kontrolu. Ako keď Peter kráčal v búrke po mori k Ježišovi. Kým mal zrak upretý na Pána, kráčal po vode. Akonáhle sa odvrátil od Pána a pozrel na loďku plnú učeníkov, ktorí volajú, aby sa vrátil, vtedy spadol pod hladinu. A On povedal: "Slabá je tvoja viera." Z toho mi vyplýva jedna podstatná vec. Nech si žiadame od Pána čokoľvek, musíme len dôverovať. Dôveruj v Pána. On sa postará.

Chceme od Neho pokoj do srdca a pritom si neuvedomujeme, že máme žiadať o dôveru v Neho. Lebo náš nepokoj plynie z toho, že sa ho neustále snažíme natlačiť do našich predstáv, pokiaľ môže Pán zájsť a kam už nemá siahať. Nepokoj a strach plynú z našej nedôvery a snahy riešiť problémy našimi ľudskými silami. Stačí len ponúknuť svoje srdce Jemu a prosiť, aby bolo odovzdané a dôverovalo. Stačí obyčajná veta: "Buď vôľa tvoja!" Tri slová, ktoré keď vyslovíme s detskou nádejou a dôverou, sú cennejšie ako desiatky "odrapotaných" modlitieb bez vloženého srdca. Buďte ako deti, lebo len tak vojdete do Božieho kráľovstva. Vari sa dieťa trápi nad tým, ako si zaobstará peniaze na novú školskú tašku? Kdeže. Príde k mame a zaštebotá, akú by chcelo. Skrátka dôveruje svojim rodičom. A či Pán nie je náš milujúci Otec? Či nám nechce dať všetko s láskou? Stačí nám dôvera veľká ako horčičné semienko, ktoré je najmenšie semienko na svete.

Odovzdanosť je heroická, ale zároveň ju zvládnu malé deti. To, čo je pre malé dieťa samozrejmé, je pre nás dospelých nadľudský výkon - vzdať sa svojich predstáv a nechať konať Boha. Svoj pokoj v srdci získame dôverou k Pánovi. Keď mu zveríme naše problémy a riešenie necháme na neho. Keď sa pustíme našich ľudských riešení. Keď odstrihneme aj tú poslednú nitku, ktorá nás drží od Pána v "bezpečnej vzdialenosti". Poviete si "ľahko sa jej to píše", nech si to skúsi sama. A máte pravdu, píše sa mi to omnoho ľahšie, než v skutočnosti robí. J Lenže ak by som si neprešla bolesťou a celým tým pôstnym obdobím, ktorého výsledkom je práve poznanie o dôvere, ani by mi takáto myšlienka len nemohla napadnúť. Za jednou vetou "Dôverujte v Pána" stojí mnoho mojej bolesti, trápenia, sĺz či otázok na Pána. Dnes však viem, že dôvera je cesta k životu s Pánom.

Apoštoli povedali Pánovi: "Daj nám väčšiu vieru!" Pán vravel: "Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: "Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora," poslúchla by vás.                                                    (Lukáš 17, 5-6)