Viera musí žiť v srdci
"Viera musí prejsť z hlavy do srdca, aby bola skutočnou vierou", povedal mi raz jeden kňaz. A len nedávno som prišla na to, že mal skutočne pravdu. Že viera sa nedá žiť rozumom. Viera je niečo omnoho vyššie než rozum, ktorý máme my, ľudia. My s rozumom vieme pochopiť len jasné veci, ktoré sa dajú vysvetliť a porozumieť. Logicky odvodené. Lenže viera nemá logiku, akú pozná ľudstvo. Veď je to viera v Boha, tak ako ju môžeme pochopiť? Vieru môžeme len žiť naplno. A veriť.
Nedávno som mala jeden rozhovor s človekom, ktorý verí, že Boh existuje. No neverí v neho ako v Spasiteľa, nášho kráľa. A neverí cirkvi, kňazom a pod. Rozoberali sme, že spovede by sa mali zrušiť, lebo potom každý robí hriechy s vedomím, že "veď sa vyspovedám". A ja som sa snažila vysvetliť, že kresťan takto nekoná. Že sme ľudia, ktorí hrešia. Boh o tom vie, veď nás stvoril. A aby sme neboli zatratení, nechal zomrieť vlastného Syna.
"Ja nikdy nespravím hriech s vedomím, že však viem, že robím zlo, ale však sa vyspovedám", vysvetľovala som svoj postoj. Ja som veľmi čestný a úprimný človek, takže vždy sa snažím konať v tomto duchu. No keď som zdolala túto námietku, prišla ďalšia. "Načo mám chodiť do kostola, veď modliť sa môžem k Bohu aj doma." Znova som vysvetlila, prečo je omša a samotné prijímanie tak veľmi potrebné pre dušu človeka. Že nám pomáha bojovať so Zlým, že prijímať Krista cez nekrvavú obetu nás duchovne posilňuje a pod. A potom ďalší argument. "Mne tam vadia tí farizeji v kostole a v cirkvi, ktorí konajú, lebo sa Boha boja, nie ho milujú." A ešte mnoho ďalších argumentov.
A potom som to pochopila. Ja mám vieru, lásku k Bohu a dôveru v neho už v srdci. Ja viem argumentovať rozumom, ale žijem to srdcom. Pochopila som, že vidím svoj vlastný odraz v zrkadle, ktoré mi nastavil život. Veď ja som bola pred obrátením presne taká istá. Kopa námietok, ktoré som nevedela pochopiť. Môj rozum na to nestačil a moje srdce Boha odmietalo. Až keď sa ma Boh skutočne dotkol, začala som chápať tie veci v cirkvi. Že tam nechodím kvôli ostatným, že ma to musí ťahať samé a milovať a veriť Bohu. Nestačí veriť v neho. Treba veriť Jemu. Aj keď sme ho nevideli a nepočuli a necítili. Veď ako sa hovorí v evanjeliu podľa Petra: